Pozrela som na to čisto realisticky.Žiadny človek nemôže vedieť všetko a mýliť sa je ľudské. Povedala som si teda, čo sa naučím, o tom budem rozprávať.
Keď to spočítam, neučila som sa... Vlastne som si v pohode čítala skriptá, ktoré ma začínali baviť. Koniec koncov, zo všetkého som skúšky urobila a toto bolo len zhrnutie a dôkaz, že tie skúšky som urobila právom a s vedomosťami.
Všetko to boli opakovačky.
Dôležitú úlohu však zohrával stres. Miera môjho stresu bola dosť nízka. Jediný prejav môjho napätia bola ranná nevoľnosť od žalúdka. Potom a aj predtým to bolo úplne bez nervozity.
Obhajoba dopadla úplne inak, ako som si predstavovala, ale vďaka posudku pani oponentky som konečnú známku "vytiahla" z pôvodného C na B. :) To poteší a zdvihne sebavedomie.
Odpoveď samostatná bola tiež veľmi pokojná, až na jeden fakt, ktorý som neviem odkiaľ zobrala... Ale ako som podotkla vyššie, mýliť sa je ľudské. A priznať chybu ešte ľudskejšie. Nakoniec detail, že Cyril a Metod prišli z Ríma sa zahladil a pokračovalo sa bez ujmy ďalej.
Aj otázka o formách ochrany dokumentov v SNK vyšla veľmi dobre. A nakoniec aj historické pramene. Stačilo len vymenovať :) A pán učiteľ videl, že viem, tak ma stoppol.
A bolo po všetkom :) Vyšla som von, objala som spolužiačku a moje štátnicovanie sa skončilo.
Nasledovala ešte záverečná ceremónia a rozlúčka s profesormi.
Na záver môžem povedať, že som sama so sebou spokojná. A milí študenti, myslím si, že to nie je až také hrozné, ako sa to zdá pred skúškami :)
Takže všetkým prajem krásne štúdium :)
